Izolátor včelích matiek Chmary

Podrobný popis

Izolátor na včelie matky je vyrobený z plastu a skladá sa z dvoch dielov v tvare materských mriežok. Aby sme izolátor správne umiestnili do úľa, je potrebné doplniť na hornú časť s latkou rámika. Pomenovaný je podľa lekára Chmaru, ktorý túto metódu vynašiel.

V izolátore izolujeme matku v priestore 10 mm medzi dvoma platovými mriežkami, čím docielime, že matka nemá kontakt s plástom, nemôže teda klásť, ale včely sa o ňu môžu starať.

Tým, že v zimných mesiacoch zabránime matke v kladení, ušetríme včely, ktoré nemusia ohrievať hniezdo na 35 ° C, aby sa nezničil plod a  tiež nemusia kŕmiť novú generáciu včiel počas zimy.

Izolátor sa umiestňuje do stredu plodového hniezda alebo jesenného chumáča, v závislosti na zvolenej zimnej stratégie a ošetrení proti varroáze obyčajne medzi koncom septembra a začiatkom októbra. Pokiaľ v ňom má byť matka izolovaná aj cez zimu, je nevyhnutné pred prvými mrazmi skontrolovať, že sa včely nepresunuli mimo izolátor.

Izolácia matky pomocou izolátorov v období znášky je najúčinnejšou metódou, ako ju obmedziť v plodovaní. Aj keď je montáž izolátora do úľa o niečo zložitejšia ako umiestnenie kovových alebo plastových mriežok, včelári radi volia na umiestnenie matiek do izolátorov.

Výhody používania izolátora:
- obmedzenie matky v plodovaní - príprava priestoru pre zásoby medu počas najintenzívnejšieho kŕmenia,
- rýchle umiestnenie matky,
- rýchlejší zber medu vo včelstve s izolátorom,
- možnosť odloženia jarných kontrol pri dlhotrvajúcej zime a nepriaznivom počasí.
- možnosť likvidácie zvyškov varroázy na jar,
- na jeseň, 21 dní po uzavretí matky, už vo včelstve nie je žiadny plod. Vďaka tomu je možné sa varroázy prakticky úplne zbaviť jednorazovou fumigáciou včelstva. Včely sú tak ušetrené opakovaného kontaktu s liekom, napr. amitrazom.

Ďalšia výhoda je, že u odložencov obmedzíme výskyt chorôb ako napr. hniloba, ktorá vzniká, keď je znížená imunita lariev v dôsledku nedostatočného kŕmenia, kedy je nadbytok plodu a nedostatok potravy. Keď matka kladie vajíčka pri nedostatku zásob, vedie to k nedostatočnému kŕmeniu a chladu, čo môže vyvolať choroby plodu. Včely, ktoré by mali mať šancu na úspešné prezimovanie, sú potom preťažované prácou spojenou s výchovou lariev. Výskumy zistili, že včela, ktorá je zamestnaná kŕmením lariev sa počas letnej sezóny dožije v priemere 30 dní, zatiaľ čo včely, ktoré túto prácu nevykonávajú, dosahujú vek až 85 dní. Podobne to funguje aj pri zimných včelách.

V zimnom období aj počas krátkodobého oteplenia dochádza k tomu, že matka začne klásť. Ak sa vo včelstve objaví aj malé množstvo plodu, včely musia zvýšiť teplotu úľa z 19 na 35 °C, aby mohli plod ohrievať a kŕmiť. Táto potreba môže viesť k úbytku prezimujúcich včiel, ktorý prevyšuje počet novo odchovaných mlaďušiek a navyše mladé včely nemusia prežiť do jari, pokiaľ zima trvá dlhšie.

Spôsob používania izolátorov:
V marci sa matky vypustia z izolátorov, pretože včely už majú prístup k peľu. Po dvoch týždňoch možno očakávať približne 6 rámikov plodu.
V polovici mája je možné izolovať matky, aby sa včelstvo zbavilo nezaviečkovaného plodu a mohlo sa pripraviť na znášku.
Medzi 20. a 25. júlom pred hlavným kŕmením: Matky môžu byť opäť izolované, aby sa včelstvo mohlo pripraviť na nadchádzajúce obdobie.

Izolátor Chmara umožňuje prezimovanie 2 a viac matiek v jednom včelstve. Na jar sa najskôr vypustí jedna matka - druhá je izolovaná. Potom môžu byť obe umiestnené aj od oddelených komôr.